Juraj a Magduška

korene.eu/5432

Príbeh “Juraj a Magduška” sa zaoberá konfliktmi medzi pravoslávnou a gréckokatolíckou vierou, ako aj rodinnými napätiami a túžbou po spoločenskom uznaní. Panovala Oni vs. my mentalita – hlavne keď ide o pravoslávnu a gréckokatolícku cirkev. Vo zmiešaných rodinách z pravoslávnej a gréckokatolíckej viery bola otázka, kde sa krstia deti, veľmi dôležitá. Túžba byť a zapadnúť medzi ostatnými v dedine bolo dôležité, aj vlastniť viac, aby si sa mohol pochváliť. Juraj sa zasnúbil s Magduškou. Juraj bol z Horehronia a Magduška zo Zemplína. Juraja zemplínska krajina očarila – veľké úrodné polia, ktoré na Horehroní neboli. Magduškina mama bola veľmi proti svadbe s pravoslávnym mužom. V ich dedine to nebolo tak dávno, kedy boli problémy a ľudia vyhnali z dediny pravoslávnych aj pravoslávneho kňaza a Magduška chcela priniesť pravoslávneho veriaceho medzi nich. Juraj bol ale veľmi pracovitý a pomáhal Magduškiným rodičom na gruntoch a na dome. Cítil však nepriaznivé správanie z jej rodiny a neférovosť. Magduškin brat Eugen bol rozmaznávaný, nemusel pracovať, vlastnil auto a rodičia mu dovoľovali väčšinu vecí. Eugen prekonal ako dieťa tuberkulózu, tak ho rodičia stále brali ako polopacienta a nechceli, aby pracoval. Juraja však neustále trápili s prácou a Juraj cítil túto neférovosť. Po fyzickej konfrontácii medzi Jurajom a Magduškiným otcom sa Juraj rozhodol odísť bývať do slobodárne, aby nemusel byť pri nich. Magduškini rodičia jej vyčítali, že síce bol Juraj fešák, bol ale chudobný a ešte inej viery. „Z krásy sa ešte nikto nenajedol a nepostavil dom.“ povedala jej mama.
Juraj išiel bývať do slobodárne, kde mal jednu izbu. Magduška mu však jedného dňa oznámila, že je tehotná a Juraj sa potešil, ale museli začať riešiť spoločné bývanie. Najskôr zopár mesiacov bývali spolu v slobodárni a potom Magduškini starí rodičia ponúkli bývanie a Juraj súhlasil. Nemohol ísť bývať k jej rodičom, lebo tam nemal žiadnu slobodu, žiadne zázemie a žiadnu úctu. Keď sa dieťa narodilo, mali hádky o to, kde ho dajú pokrstiť. Juraj bol roky odrezaný od svojho domova na Horehroní a svojej viery. Chcel, aby priblížil svoj domov svojim deťom aj s pravoslávnou vierou. Žili však v dedine, kde sú grékokatolíci a kde vyhnali pravoslávneho kňaza pred rokmi. V dedine bola dôležitá komunita a bolo dôležité zapadať. Preto Magduška presvedčila Juraja, aby pokrstili deti v grékokatolíckom kostole a Juraj nakoniec súhlasil. Zároveň počas komunistického režimu sa malo narodenie dieťaťa osláviť iba pomocou rodinnej slávnosti a posedenia, krstenie bolo zakázané, museli to robiť v tajnosti. V socialistickom štáte bola moc ukazovaná cez váš majetok, peniaze, dvojposchodový dom, nakupovaním v Tuzexe a dovolenkovaním v Juhoslávii. Juraj tak chcel za každú cenu prerobiť a dokončiť dom, aby mohol v dedine ukázať, že má peniaze. Nemali ich však dostatok na dokončenie domu, tak Juraj chodil na týždňovky do Prahy, kde vedel lepšie zarobiť a cez víkend staval dom. Magduška nesnívala iba o dome, ale aj o peknom nábytku. Takto sa hnali v živote neustále za majetkom. Magduška nakoniec zomrela po šesťdesiatke a Juraj ostal sám, aj jej mama ju prežila o rok. Svokra cítila výčitky, ako sa správala ku Jurajovi, tak mu jedného dňa zavolala a chcela žiadať o odpustenie. Juraj jej povedal, že sa nemusí ospravedlňovať, lebo mu vychovala úžasnú manželku, ktorá ho sprevádzala počas celého života.