Príbeh “Hana a Ružena” sa zameriava na životné rozhodnutia a rodinné dynamiky na Slovensku. Častý bol zlomový bod v živote – či deti pôjdu ďalej študovať alebo zostanú po povinnej dochádzke robiť doma na grunte a obrábať polia. Ako žena na Slovensku ste si mohli vybrať manžela aj súhlasom rodiny, ale potom bola žena uzamknutá v manželstve, z ktorého nemohla odísť. Rozvod bol neskutočnou hanbou pre rodiny, žena to musela vydržať v manželstve, aj keď to bolo peklo.
Príbeh začína Marčou. Bola šikovná, rýchlo sa učila, ale jej rodina chcela, aby sa vydala a išla robiť na grunt, nechceli o škole nič počuť. Navyše boli vyberaví so ženíchom, veľa lások jej prerušili. Marča sa nakoniec usadila s mužom a mala dcéru Hanu. Keď Hana prejavila záujem ísť ďalej študovať, Marča ju hneď podporila. Hana chcela byť učiteľkou, ale to chcelo veľa dievčat a na pedagogickej škole nebolo veľa miest. Navyše jej rodičom chýbali kontakty v komunistickom režime, aby sa tam dostala, preto išla študovať na zdravotnícku školu. Na tejto škole stretla Ruženku a dievčatá sa hneď skamarátili. Dievčatá to nemali ľahké so štúdiom, každý deň po škole museli cestovať domov a niekoľko hodín pomáhať na grunte s prácou. Neskôr si obe splnili sen vysokoškolského štúdia, Hanka išla na pedagogickú do Prešova a Ružena do Košíc na medicínu. Ružena stretla v Košiciach muža, ale rodine sa nepáčil. Mešťan nemal veľa majetku, bol inej viery a nevedel pracovať na grunte. Po svadbe, ktorú rodičia nechceli, Ružena zistila, že jej muž je lenivý a vôbec nechce pomáhať jej rodičom s prácou. Ružena v manželstve trpela, nevedela to vydržať a podala žiadosť o rozvod, čo jej rodina brala ťažko – bola to veľká hanba. Dievčatá sa stretávali občasne, ale stále si pravidelne volali a mali dobrý vzťah. Ich deti postupne vyrástli a mohli rozprestrieť krídla do sveta a mať dobrý život.